Automatická prevodovka, aké sú jej výhody a ako jazdiť na automate?
Výberom auta ešte nič nekončí. V konfigurátore nového modelu si musíte vybrať aj ten správny motor a hlavne prevodovku.
Tu však mnoho vodičov váha, alebo chcú skrátka zostať verní tomu, na čo sú zvyknutí celý život. Preto siahnu po manuále s tradičnou radiacou pákou a spojkovým pedálom ovládaným ľavou nohou.
Moderné automatické prevodovky však ponúkajú množstvo výhod, o ktorých by ste mali minimálne poriadne porozmýšľať.
Manuálna vs. automatická prevodovka
Jazdu z manuálom pozná každý, kto úspešne prešiel autoškolou a získal vodičák. Najväčšou výhodou “automatu” je práve absencia spojky.
Auto tak šoférujete len šliapaním na plyn a brzdu, zvyčajne iba pravou nohou, kým tá ľavá odpočíva na opierke vedľa pedálov.
O prerušenie krútiaceho momentu sa v prípade potreby automatická spojka, prípadne tzv. hydrodynamický menič, takže motor auta ani po úplnom zastavení na križovatke nikdy nezhasne (pokiaľ ho nevypne systém START/STOP).
Pri rozjazde stačí pustiť brzdu a pridať plyn. Bez hľadania správnych otáčok a bodu záberu spojky, čo určite ocenia najmä menej skúsení vodiči, ktorých tak nerozhodí ani rozbiehanie do kopca či krízová situácia, kedy je premávka poriadne hustá a na hlavnú treba “vypáliť” naozaj svižne.
Ako jazdiť s automatom?
“Radiaca páka”, ktorá je v tomto prípade skôr voličom režimov automatickej prevodovky, ponúka len štyri dôležité polohy:
“D” teda Drive pre jazdu vpred
“R” ako Reverse pre cúvanie
“N” ako Neutrál
“P” teda Parking, kedy je auto zabezpečené proti pohybu, môžete vypnúť motor a vystúpiť
Zaradíte teda “Déčko” a s autom sa plynule rozbehnete. O radenie rýchlostí sa potom auto stará úplne samé, vždy podľa aktuálnych otáčok.
Opäť teda budú jasať šoféri a šoférky, ktorým čísla na otáčkomere nič nehovoria a osoba z druhého sedadla ich často karhá za podtáčanie motora, alebo naopak jazdu, kedy hučí celá kabína.
Ako s automatickou prevodovkou radiť rýchlosti?
Ideálne vôbec nijak! Auto sa o všetko postará samé. Nezabúdajte, že volič automatickej prevodovky už dnes môžete mať podobu aj série tlačidiel, nielen klasickej páky. Presne tak je tomu v nových vozidlách Hyundai, kde dizajnéri naplno využili možnosti využiť priestor lepšie, v prospech vodiča a odkladacích priestorov.
Prítomný býva aj režim označený písmenom “S”, prípadne “M”.
“S” - teda “Sport” slúži ako pokyn, že si chcete užiť dynamickejšiu jazdu. Automat bude v tom prípade radiť nižšie prevodové stupne a motor viac vytáčať, aby bolo vaše auto pripravené na predbiehanie.
“M” označuje manuálny režim, kedy stále nepoužívate spojku, ale posúvaním páky do polohy “+” a “-” sami radíte vyšší alebo nižší prevodový stupeň. V novších autách je možné využiť aj pádla pod volantom v štýle monopostov Formuly 1 pre maximálny zážitok.
Spomenúť treba aj tzv. “Kickdown”, ktorý aktivujete stlačením plynového pedálu až na podlahu, akoby cez mierny odpor alebo tlačidlo pod ním. Vtedy motor a prevodovka okamžite ponúknu všetko, čo majú v zálohe pre maximálnu akceleráciu.
Aké sú ďalšie výhody automatickej prevodovky?
Jednoznačne nižšia spotreba! Kedysi to neplatilo, no dnes už automobilky ponúkajú aj sedem-, osem- či dokonca 10-stupňové automaty.
Motor tak môže bežať na nižších otáčkach a spotrebúva menej paliva.
K pohodlnému posúvaniu sa v dopravných zápchach a šetreniu spojkového obloženia si tak môžete pridať aj eurá ušetrené na palive.
Akým chybám sa vyhnúť pri jazde s automatickou prevodovkou?
Nie je ich veľa, jazda s automatom je totiž naozaj jednoduchá a návyková. Odporúčame však zabudnúť na vyraďovanie do neutrálu na križovatkách či pri jazde z kopca.
Auto stačí na červenej držať iba brzdovým pedálom, prípadne sa o to postará funkcia Auto Hold.
https://www.youtube.com/watch?v=-pu_OhJPpAk
Z kopca sa zas vždy brzdí aj motorom, teda so zaradenou rýchlosťou, hoci niektoré automatické prevodovky disponujú aj funkciou “plachtenia” pre nižšiu spotrebu paliva.
Zbytočné prepínanie medzi režimom D a N môže prevodovke škodiť, rovnako ako ich zmena v momente, kedy auto ešte úplne nestojí. Automat ale presun páky voliča dovolí iba pri zošliapnutom brzdovom pedáli, takže pri parkovaní stačí nebyť príliš nedočkavý.
Aké typy automatických prevodoviek poznáme?
Automatizovaná manuálna prevodovka (AMT), akú má napríklad Hyundai i10 sa podobá manuálnej prevodovke, avšak s tým rozdielom, že o vytláčanie spojky a radenie rýchlostí sa stará pneumatický, hydraulický alebo elektronický systém.
Typickým zástupcom tradičných automatických prevodoviek je tá s hydrodynamickým meničom, ktorá je obvykle prítomná najmä vo väčších vozidlách a SUV-čkach.
Jej výhodou je napríklad extrémne plynulý rozjazd, ktorý možno využiť napríklad pri pomalej jazde v náročnejšom teréne alebo pri ťahaní prívesov. Na rozdiel od niektorých iných typov netrpí ani v takomto režime. V závislosti od motorizácie ho nájdete napríklad v modeloch Santa Fe alebo Tucson.
V ostatných modeloch Hyundai už zvyčajne nájdete 7-spojkovú automatickú dvojspojkovú prevodovku (DCT).
“Dvojspojky” využívajú unikátne riešenie, kedy prevodovka využíva dve spojky pre párne a nepárne prevodové stupne zvlášť, pričom si dokáže ten ďalší včas “predvoliť”. Výsledkom je tak extrémne rýchle radenie, či dokonca akcelerácie bez akéhokoľvek prerušenia výkonu, ktoré poráža aj akýkoľvek manuál a najšikovnejšieho vodiča.
Medzi moderné prevodovky určite patrí aj bezstupňová (CVT) prevodovka ktorá dokáže pomocou sústavy remeňov plynule meniť prevodový pomer. Výhodou má byť možnosť udržať motor v oblasti s maximálnym krútiacim momentom počas celej doby akcelerácie, nevýhodou typický “vysávačový” zvukový prejav, kedy najprv vyletia otáčky na konštantnú úroveň, zvýši sa hlučnosť a až následne prichádza zrýchlenie.